Nostalgia

Autor: Michal Kunik | 24.2.2012 o 22:08 | (upravené 28.2.2012 o 19:48) Karma článku: 7,95 | Prečítané:  169x

"Bože, kam sa to uberám ?" Tak to je veta ktorú si v duchu kladiem posledných pár dní. Keby len pár dní, trvá to už celé týždne, do pekla veď takto to už ide asi tri či štyri mesiace.

SlobodaSlobodaInternet

Často sa cítim takto po večeroch, opustený a osamotený. Opäť ma chytá nostalgia a spomienky na "staré dobré časy". Toto sú tie chvíle, keď si v počítači prezerám staré fotky a púšťam si pomalú hudbu(momentálne Coldplay - Clocks, vyžaruje z nej aká si sila) ktorá vo mne vyvoláva syndróm nostalgie. Aj to je jedným zdôvodov prečo už dlhšie uvažujem o tom, že si kúpim gramofón. Milujem ten ošumelý zvuk točiacej sa platne v gramofóne je to také inšpirujúce, starodávne a tradičné. Mám chuť otvoriť si fľašu vína, zapáliť si cigaretu a s veľkým pôžitkom sa nadýchnuť nikotínu z tej hriešnej tyčinky, veľkými dúškami si odpiť z fľaše vína a ľahnúť si do trávy a takto sa len tak pozerať na nočnú oblohu plnú hviezd. Dal by som si ruku za hlavu, prekrížil nohy a v mysli sa vracal do minulosti. Ale, ak by som to naozaj spravil, ľudia by ma považovali za blázna...


Často sa pristihnem ako myslím na rodinu s ktorou sa už nenavštevujem, na starú bandu kamarátov, na spolužiakov zo strednej školy, na učiteľov ktorý mali so mnou toľko strpenia. Uvažujem nad tým, čo asi teraz robia a hovorím si do pekla veď je to akoby včera čo sme spolu drali školské lavice a bary. Myslím na tie naše výlety a dobrodružstvá. Na to ako sme sa spolu preháňali po dedine na bicykloch, ako sme si stavali "bunkre", myslím na tie naše stanovačky a táboráky. Všetko to vo mne vyvoláva farebné
emócie, krásne pocity, také „pochmúrno - vyzionárske“myšlienky. Tie zážitky čo sme spolu preskákali, tie problémy čo sa nám vtedy zdali také obrovské sú dnes celkom smiešne. Pamätám
si, ako sme sa spolu tešili a radovali a spolu smútili a súcitili. Kde sú dnes tie veľké sny, že zmeníme svet k lepšiemu, tie veľké činy a sľuby ktoré sme zdieľali ? Všetko už upadlo do prachu zabudnutia. Spomínam na ľudí ktorí prišli do môjho života, ľudia ktorí boli kedysi pre mňa tak dôležitý a dnes ma na ulici
ani nepozdravia. Tie autority a sny ktoré boli vtedy pre mňa také dominantné a pravé by sa zdali dnešným deťom smiešne a hlúpe.Vtedy boli naše názory a sny ovplyvňované partiou v ktorej sme sa
stretávali a nie médiami a konzumnou spoločnosťou.


Pamätám si, aký som bol naivný a zraniteľný. To bolo to obdobie keď som si myslel že Amerika je veľká, spravodlivá strážkyňa dobra na svete. Viem, smiešne, ale ja som skutočne niekedy veril tomu čo je v telke. Spomínam nato, keď ešte v televíznych správach v závere bývali tie milé zvieratká zo ZOO a celé správy sa nevenovali len vraždám, krádežiam, podvodom, násiliu a politike.
Ach, to obdobie keď Armagedon, Deň nezávislosti, Indiana Jones a Titanic boli moje obľúbené filmy. Pamätám si, že aj úspech začínajúcej speváčky niekedy závisel od jej talentu a jej hlasiviek a nie od toho aké má veľké prsia.

Mám pocit, že v tomto svete som stratený a že ja už doňho nepatrím. Všetko je nejaké uponáhľané, nikto nemá na nič čas, drobné a všedné maličkosti si nikto nevšíma. Síce žijeme vo svete informačných technológií, počítačov a internetu, všetko prostriedky na zbližovanie a komunikáciu ale paradoxom je, že ľudia sú si viac a viac vzdialenejší...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?